Správa vozového parku z kabíny: čo ti vezme a čo ti dá
O správe vozového parku sa píše veľa a takmer vždy z pohľadu dopravcu. Prehľad o nákladoch, plánovanie servisov, spotreba nafty na sto kilometrov, využitie áut. Všetko pravda — a vodičovi to nepovie vôbec nič.
Lenže čísla do systému dodáva vodič. Otázka je teda jednoduchá: keď firma zavedie správu vozového parku, čo sa zmení v tvojom dni?
Keď je urobená zle
Konkrétne, lebo sa to stáva často.
Pribudnú formuláre. Kontrola auta pred odchodom, formulár po jazde, tlak v pneumatikách raz týždenne. Každá vec zvlášť dáva zmysel. Spolu je to dvadsať minút denne, ktoré predtým neboli.
Pribudne druhá evidencia. Jedna aplikácia na jazdy, druhá na servis, tretia na tankovaciu kartu. Každá s vlastným prihlásením a vlastnými číslami.
Pribudne kontrola bez súvislostí. Systém ukáže, že míňaš viac nafty ako kolega. Neukáže, že ty ideš s plným nákladom cez Donovaly a on s poloprázdnym návesom po diaľnici. Niekto sa na to musí opýtať — a nie vždy sa opýta.
Ak ti správu vozového parku predávajú ako výhodu a tieto tri veci platia, nie je to výhoda pre teba.
Keď je urobená dobre
Dobrý systém stojí na jednom princípe: vodič zapíše vec raz — a už nikdy znova.
Keď to platí, zmení sa toto:
Servis má históriu. Kedy a pri akom stave tachometra bolo auto v servise, je zapísané. Nikto sa nemusí dohadovať, kedy sa naposledy menil olej.
Tankovania sa nestrácajú. Litre, suma a mena sú zapísané pri stojane. Aj keď sa bloček stratí, nemusíš vysvetľovať, koľko si v ten deň natankoval.
Telefón zvoní menej. Väčšina hovorov typu „koľko si najazdil“ vzniká len preto, že kancelária nemá čísla.
Ako sa férovo počíta spotreba
Tu sa začína väčšina sporov medzi vodičom a kanceláriou, preto sa oplatí zastaviť.
Najčastejšia chyba je počítať spotrebu od jedného tankovania po druhé. Funguje to len vtedy, keď sa zakaždým tankuje plná nádrž. Stačí raz natankovať polovicu, lebo stojan bol pomalý alebo nafta inde lacnejšia, a spotreba v ten týždeň vyskočí hore alebo dole.
Férový spôsob: sčítať všetky tankovania za celý turnus a vydeliť kilometrami turnusu. Príklad: turnus 2 400 km, tankovania 210, 180, 160 a 150 litrov — spolu 700 litrov, spotreba 700 ÷ 2 400 × 100 = 29,2 l/100 km. Ešte lepšie je sledovať priemer posledných niekoľkých turnusov a porovnávať auto s autami rovnakej kategórie aj s jeho vlastným priemerom. Potom každý vidí, že náhle vyššia spotreba je častejšie upchatý vstrekovač alebo podhustená pneumatika ako vodič.
Kde končí prehľad a začína dozor
Je to férová otázka a má férovú odpoveď: záleží na tom, čo sa zaznamenáva a kto to vidí.
Mnohé systémy na správu vozového parku stoja na GPS vo vozidle. Poloha auta v pracovnom čase je prevádzková informácia — auto patrí firme. Poloha po práci, keď spíš na odpočívadle, už nie. A mesačný priemer spotreby je niečo úplne iné ako minútová analýza tvojho štýlu jazdy so známkami.
Rozumný systém zaznamenáva prácu, nie človeka. Ak máš pocit, že u vás tento rozdiel neplatí, je to legitímna otázka na vedenie, nie paranoja.
Tri otázky, kým sa dá ešte niečo zmeniť
- Koľko vecí musím zapisovať a koľkokrát? Ak sa to isté číslo píše viac ako raz, systém nie je hotový.
- Funguje bez signálu? Ak nie, polovica záznamov aj tak vznikne večer z hlavy.
- Vidím svoje vlastné dáta? Vodič, ktorý vidí svoju históriu, má argumenty. Vodič, ktorý nevidí, má len svoje slovo.
Stiahni si RUNAGA Lite
RUNAGA Lite je kniha jázd pre vodiča, ktorého zamestnávateľ nemá žiadny systém. Zapisuješ, keď stojíš, za pár sekúnd, a po ukončení turnusu odíde výkaz šéfovi e-mailom v PDF. Bez dvojitých zápisov, bez prepisovania večer a bez sledovania polohy. Ak tvoj zamestnávateľ potrebuje celé riešenie — s dispečermi, opravami záznamov s povinným dôvodom a automatickým výpočtom spotreby za turnus — RUNAGA pre firmy stojí 35 € mesačne alebo 200 € ročne s DPH za celú firmu, viac na runaga.com.
- iPhone: App Store
- Android: Google Play